Rodina a vzťahy

Dobrý deň,

položená otázka sa dotýka predaja spoluvlastníckeho podielu na byte, nadobudnutého dedením, v spojení s otázkou predkupného práva ostatných spoluvlastníkov k tomuto spoluvlastníckemu podielu. Tu v zásade platí, že ak mienite Vami vlastnený, zdedený spoluvlastnícky podiel previesť na inú osobu, máte zákonnú povinnosť tento spoluvlastnícky podiel ponúknuť najprv ostatným spoluvlastníkom nehnuteľnosti a až po tom, čo títo o daný podiel (1/8 bytu) neprejavia záujem, až potom máte možnosť tento spoluvlastnícky podiel odpredať inej (tretej) osobe. Z tejto zásady však existuje výnimka, ktorou je práve prevod spoluvlastníckeho podielu blízkej osobe, t. j. ak mienite spoluvlastnícky podiel previesť na osobu, ktorá je Vašou blízkou osobou, v tom prípade nie ste viazaní zákonnou povinnosťou vyzvať ostatných spoluvlastníkov na uplatnenie predkupného práva. Pritom platí, že blízkou osobou je príbuzný v priamom rade (napr. rodičia, deti, vnuci atď.), súrodenec, manžel, alebo iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere, ktorých ujmu by ste pociťovali ako ujmu vlastnú. Ak teda Vašim zámerom je odpredať Vami vlastnený spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti Vášmu bratovi, Váš brat priamo zo zákona je osobou, ktorá sa považuje za blízku osobu, tým pádom sa na takýto prípad vzťahuje uvedená výnimka, na základe ktorej nemusíte najprv vyzvať ostatných spoluvlastníkov na odkúpenie podielu na byte, ale môžete Vami vlastnený spoluvlastnícky podiel priamo previesť na Vášho brata. Takisto nemusíte ani žiadať o žiaden súhlas spoluvlastníkov pri predaji daného podielu.

 Čo sa týka splnenia prípadných zákonných podmienok takéhoto prevodu, tu treba uviesť, že vlastníctvo k bytu sa prevádza na základe kúpnej zmluvy na daný spoluvlastnícky podiel, ktorá musí byť písomná a ktorá musí obsahovať najmä:

• kompletné označenie zmluvných strán (meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu),
• označenie zmluvy, dátum jej uzatvorenia a miesto uzatvorenia,
• označenie nehnuteľnosti (v rozsahu číslo bytu, číslo poschodia, číslo vchodu, súpisné číslo bytového domu, označenie parcely uvedením konkrétneho operátu a parcelného čísla parcely, na ktorej je bytový dom postavený a uvedením spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach bytového domu, na príslušenstve a na pozemku, na ktorom je bytový dom postavený)
• určenie kúpnej ceny
• výmeru podlahovej plochy bytu,
• popis prevádzaného bytu,
• určenie spoločných častí, spoločných zariadení bytového domu, jeho príslušenstva,
• úpravu práv k pozemku, na ktorom je bytový dom postavený a
• vyhlásenie o pristúpení k zmluve o výkone správy.

Váš podpis (ako predávajúcej osoby) musí byť na zmluve úradne osvedčený. Následne je potrebné podať návrh na vklad tejto zmluvy do katastra nehnuteľností, nakoľko až rozhodnutím o povolení vkladu prejde vlastníctvo na brata. Prílohou k tomuto návrhu musí byť zmluva v 2 vyhotoveniach, potvrdenie správcu bytového domu a bezdlžnosti a tiež doklad o zaplatení správneho poplatku za podanie návrhu. Ak žiadate o urýchlené konanie o návrhu na vklad, v návrhu musí byť táto žiadosť uvedená.

V prípade, ak by ste mali k uvedenej záležitosti ďalšie otázky, alebo ak by ste mali záujem o pomoc s vypracovaním zmluvy, či s podaním návrhu na vklad do katastra, pokojne ma môžete kontaktovať na e-mailovej adrese berdis@berdislegal.sk.

odpovedá JUDr. Marko Berdis

Dobrý deň. Výška výživného sa odvíja od viacerých skutočností – najmä od potrieb maloletého dieťaťa a od príjmov a majetkových pomerov oboch rodičov. Platí, že o zmenu výživného je možné požiadať, ak došlo k zmene rozhodujúcich pomerov od posledného rozhodnutia.

To znamená, že áno – aj v prípade, ak bývalý manžel zatajuje svoj príjem a jeho skutočné príjmy sú vyššie, než aké uvádzal pri poslednom rozhodnutí, môžete žiadať o zvýšenie výživného.

V konaní o určenie, resp. zvýšenie výživného uplatňuje súd tzv. vyšetrovaciu zásadu – sám skúma, či jeho oficiálne príjmy zodpovedajú jeho životnému štýlu a výdavkom. Aj keď bývalý manžel zatajuje časť príjmov, súd skúma jeho skutočné majetkové pomery napríklad cez registre, výpisy z účtu, peňažné denníky a iné podklady.

Samozrejme, ak by sa vám podarilo predložiť aj vlastné dôkazy (svedkovia, fotografie, výpisy a pod.), bolo by to veľkým plusom – súdu tým uľahčíte prácu a výrazne zvýšite svoje šance na úspech.

odpovedá Martin Klovanič

Dobrý deň. Vo všeobecnosti platí, že BSM sa po jeho zrušení delí 50/50, avšak s určitými výnimkami. V tomto prípade uvádzate, že manželka pred uzavretím manželstva nevlastnila nič a Vy ste do manželstva prišiel s dvoma garážami a jedným pozemkom, kde platí, že veci, ktoré nadobudol niektorý z manželov pred uzatvorením manželstva, nepatria do spoločného vlastníctva manželov. 

Na vašu otázku, koľko peňazí by ste musel manželke vyplatiť, aby ste mohol ostať v byte, sa nedá konkrétne odpovedať, pretože nepoznáme konkrétne čísla a hodnoty. Keďže uvádzate, že úver platíte obaja, tak veľmi zjednodušene by bolo možné túto sumu vyrátať odrátaním zostatku úveru od hodnoty bytu a následne vydeliť dvoma. Taktiež sa môže stať, že manželka s tým súhlasiť nebude a v tomto prípade rozhodne o vysporiadaní súd. Súd buď prikáže byt jednému z manželov a nariadi vyplatiť vyrovnávací podiel druhému manželovi - tu to závisí od ďalších skutočností ako napríklad kde by ostali deti, kto preukáže lepšiu schopnosť splácať úver, iné možnosti bývania, či kto ma väčší záujem tam bývať. 

V krajnom prípade môže súd nariadiť predaj bytu a rozdeliť výťažok z jeho predaja. Na pozemok, ktorý manželka zdedila počas manželstva, by ste pri vysporiadaní nemal nárok, nakoľko veci získané darom a dedičstvom nepatria do spoločného vlastníctva manželov. Uvedené skutočnosti však platia iba v prípade, ak BSM nebolo modifikované dohodou pred uzavretím manželstva.

odpovedá Martin Klovanič